Ochratoxin A v EU a ČR

Ochratoxín A v Európskej únii a u nás, jeho zákonné limity a spôsoby eliminácie

 

Mojmír Baroň, Jerguš Hajdučík,

Ústav vinohradnictví a vinařství, Zahrdnická fakulta v Lednici, MZLU Brno

 

 

V poslednom čase čoraz viac vinohradníkov vo vinohradníckych krajoch Európskej únie ( buď vplyvom dotačnej politky EU, alebo komerčnou atraktivitou produktu pre spotrebiteľa ) začína produkovať hrozno dopestované podlľa pravidiel ekologického poľnohospodárstva (integrovaná ochrana, bioprodukcia). Tu treba venovať zvýšenú pozornosť zabezpečenia zdravotného stavu hrozna, ako suroviny na výrobu vína, pretože hrozí vyššie nebezpečenstvo poškodenia hubovitými chorobami a plesňami, medzi ktoré patria aj Aspergillus carbonarius a Aspergillus niger, ktoré sú producentmi ochratoxínu A.

 

Ochratoxín A (OTA) je radený medzi mykotoxíny a podľa IARC ( Medzinárodná agentúra pre výzkum rakoviny) bol klasifikovaný ako karcinogén skupiny 2B, so silnými nefrotoxickými, teratogénnymi a imunosupresívnymi vlastnosťami. [1].

V južných vinohradníckych regiónoch sú pravdepodobne za vznik OTA zodpovedné plesne rodu Penicillium, zatiaľ čo v severných oblastiach sa bežne vyskytujú plesne Aspergillus. [2]

Ochratoxín samotný sa zatiaľ v našich oblastiach (Slovensko, Česko, Rakúsko..)nevyskytuje, avšak je možné, že vplyvom klimatických zmien nastanú optimálne podmienky pre rozmach pôvodcov vzniku ochratoxínu A.

Zatiaľ je kontaminantom predovšetkým vo vínach z južných zemí. Avšak jeho obsah je potreba sledovať a monitorovať, takisto nepodceňovať a nezanedbávať starostlivosť o vinohrady  - to je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré napomôžu predchádzať kontaminácií vín.

 

www.enolog.cz/obrazky-soubory/ota-e6138.doc

 

© Enolog | stránky jsou aktualizovány za podpory Vinařského fondu ČR v rámci projektu „Enologický kroužek“ Vinařský fond ČR